Verte, či nie, preto som ich mal v obľúbených položkách, preto keď som sa rozhodol po desiatich rokoch „mlčania“ hovoriť, vybral som si SME.sk.
V diskusiách k článkom som dosiahol hodnotenie 3 9/5. Pozitívne hodnotenie od ostatných čitateľov, jednoznačne nad priemerom. Posmelilo ma to a vydal som sa na cestu blogera v SME.sk.
Vypísanie dotazníkov nebol problém. Prvý pocit, že SME.sk nejedná fér, som dupľovane zažil, keď som čítal email, v ktorom mi oznámili schválenie mojej registrácií. Pseudonym, pod ktorým som chcel písať intímnu lyriku blogy.SME.sk neakceptovali. Dôsledok? Nepriamo mi znemožnili písať to, čo som považoval pre seba za hlavné. Vytvorili mi adresu http://kavecky.blog.sme.sk/ Ústava SR zaručuje právo na ochranu mena a použitie mena v spojitosti s blogy.SME.sk, asi nie je v súlade s ňou. Neviem ... nie som právnik, vyslovujem svoj pocit a nakoniec som sa ponad túto neférovú záležitosť preniesol.
Problém nastál pri mojej fotografií. Fotografujem (na „flogoch“ portálu pravda.sk mám fotky zverejnené pod nickom pohlady, či iba4fotky) a v dôsledku tohoto môjho „koňa“ (to už nie je koníček), som chcel mať aj svoju fotografiu takú, ktorá by hovorila za mňa a o mne.
Problém sme so SME.sk vyriešili. Samozrejme, ustúpil som ja. Obmieňal som svoju fotku do doby, kým nebola na webe moja fotka prijateľná pre SME.
Zdanlivo mi nič nebránilo písať. V „nalinajkovanom“ smere som zverejnil článok. Môj názor z oblasti politiky pod názvom Veľkonočná politika (s matematickou degeneráciou). Prvý čitateľ a ja som mal možnosť po ňom vytvoriť tento fotopríbeh . (z technického dôvodu – čitateľnosť fotiek, som fotopríbeh zverejnil na mojom portáli a tu je uvedený naň link http://www.contact.sk/sme/album_1.html)
Je to len fotopríbeh? Pre mňa to bol podnet na zamyslenie, ako aj iný pohľad na SME.sk. Áno, moje hodnotenie SME získalo riadne trhliny. Musel som s trhlinami niečo urobiť a tak...
Prvé kliknutie som urobil v mojich obľúbených položkách a zobrazila sa mi prvá stránka portálu www.sme.sk. Na titulnej strane novín SME.sk, v jej pravej časti som, som potom klikol na banner „sme blogy“. Týmto svojim druhým kliknutím som sa ocitol na druhej stránke portálu, v ktorej strede som mal možnosť si vybrať nastavenie. Z čoho som si mohol vybrať? Všetky články, Výber SME, Vlastné a štvrtú možnosť - Info ?
Prvá, druhá, tretia možnosť a ja som klikol na štvrtú možnosť.
Citát prvý zo zobrazenej tretej stránky:
„Keďže čas čitateľov je obmedzený, zvyšujúcim sa počtom blogerov trpia najviac tí kvalitnejší - ich texty zanikajú medzi menej dobrými, čo sa nám zdá škoda.
Vytvorili sme preto systém, ktorý počet článkov na titulnej stránke zníži, ale zároveň každému umožní, aby sám rozhodol, ktorých autorov nechce čítať (prípadne i naďalej čítal všetkých).“
Citát druhý zo zobrazenej tretej stránky:
„Stránku blog.sme.sk spravuje denník SME a preto aj o výbere SME rozhodujú správcovia blog.sme.sk na základe vlastných subjektívnych kritérií (keďže objektívne kvalitu odmerať nevieme).“
Obhajoba neobhájiteľného, rozpor?! Alebo zas len niekto múdry vie najlepšie, čo vyhovuje čitateľovi, čo vyhovuje autorovi (... , čo vyhovuje UV KSČ). Dnes je chvála nám všetkým iná doba! Ja som sa zaregistroval na dvoch blogoch v ČR, na ďalšom v SR a na všetkých blogoch som zverejnil tento svoj príbeh. Mlčať nemienim, zastrašiť sa nedám a tak, ako aj SME.sk má svoje práva a možnosť ich uplatňovať, tak ich mám aj ja. Ich uplatňovaním vytvárame obraz o Slovensku, o Slovákoch.
Prosím o prepáčenie komunitu blogerov v blogy.SME.sk. Bol by som rád medzi nimi, ale ja nemám čo hľadať na blogy.SME.sk, tak, ako medzi mojimi obľúbenými položkami nemá čo hľadať SME.sk.
9. apr 2007 o 09:52
Páči sa: 0x
Prečítané: 457x
V záujme čitateľa, alebo kto vytvára aký obraz o Slovensku
Svojho času sa pre mňa SME stali symbolom novinárskej etiky, Slovenskou vlajkovou loďou plurality názorov a jednotkou novinárskej ochrany demokracie na Slovensku.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(1)